Facebook Linkedin Youtube Twitter Instagram Corobim

Vznik rafinérie

Keď v roku 1895 udelila mestská rada Bratislavy súhlas na výstavbu rafinérie minerálnych olejov, Európa stála na prahu éry automobilizmu a veľkých fabrík na spracovanie ropy mala poskromne. Rozhodnutie založiť rafinériu, ktoré padlo v Budapešti, bolo prezieravým podnikateľským krokom a zaradilo Bratislavu medzi dôležité stredoeurópske centrá spracovania ropy.

Nová rafinéria v Mlynskej záhrade pri rieke Dunaj dostala názov podľa gréckej mytológie Apollo. Fabrika s rozlohou 7,5 hektára najskôr spracúvala ruskú ropu z Kaukazu a haličskú z Poľska, neskôr ropu rumunskú, gbelskú, texaskú a z rozličných nálezísk v bývalom ZSSR. Kapacita spracovania bola 30 tisíc ton ropy na kotloch kotlovej destilácie kaskádovitým spôsobom.

Apollo vlastnila na tú dobu moderné svetové technológie a produkovala hlavne petrol, ligroín (lakový benzín), benzíny, cerezín, sviečky, ale aj umelý ľad (z chladičov parafínky) a rôzne tuky na mazanie. V čase svojho najväčšieho rozkvetu v medzivojnovom období vlastnila ropné polia a sieť čerpacích staníc.

Necelý rok pred skončením druhej svetovej vojny rafinéria podľahla vlne náletov a výrobu obnovila až v máji 1945. Nikdy však nedosiahla predvojnovú úroveň a v roku 1963 definitívne ukončila svoju činnosť.

Päťdesiate a šesťdesiate roky

Začiatkom 50. rokov vtedajšia vláda uvažovala o vybudovaní novej rafinérie ako náhrady za Apollo. Po dlhších prieťahoch sa výstavba v lokalite bratislavského Vlčieho hrdla rozbehla až v roku 1956, po uzatvorení dlhodobých zmlúv o dodávkach ropy z bývalého ZSSR.

Prvú výrobnú jednotku novej rafinérie s názvom Slovnaft uviedlo do prevádzky 1957. Bola to atmosféricko-vákuová destilácia s kapacitou 122 tisíc ton ročne, ktorá spracovávala sovietsku ropu. V krátkom čase k nej pribudli rafinácia palív, etylizácia benzínov, príprava palív a v roku 1959 začala fungovať aj výrobná jednotka rozpúšťadlového odparafínovania olejov, elektrostatické odsoľovanie ropy a tepelný krak. O rok neskôr Slovnaft uviedol do prevádzky jednotky oxidácie asfaltov, výrobňa asfaltových sudov a do činnosti sa uviedli dva bloky teplárne. Nová atmosféricko-vákuová destilácia s kapacitou jedného milióna ton ročne rozbehla výrobu v roku 1961.

Nadväzne na prvotné spracovanie ropy sa budovali aj výrobné jednotky na zušľachťovanie poloproduktov na kvalitné hotové výrobky. Išlo o selektívnu rafináciu olejov furfuralom, propánové odasfaltovanie, horúci kontakt, miešareň olejov, reformingy - linky na výrobu benzínov so zvýšeným oktánovým číslom, linky hydrogenačnej rafinácie motorovej nafty a petroleja. Slovnaft ako jedna z prvých rafinérií na svete zaviedol proces katalytickej hydrogenačnej rafinácie viskóznych mazacích olejov.

Vo februári 1962 začal do Slovnaftu dopravovať ropu z nálezísk vtedajšieho ZSSR nový ropovod Družba.

V šesťdesiatych rokoch Slovnaft prerástol z rafinérskeho závodu do rafinérsko-petrochemického kombinátu. Ten zastrešoval na tie časy špičkové technologické komplexy s využitím licencií od popredných svetových firiem. Dôležitou výrobnou jednotkou fabriky sa stala etylénová jednotka produkujúca etylén, propylén, C4 a C5 frakciu. Na báze týchto poloproduktov sa mohlo začať s výrobou vysokotlakového polyetylénu Bralen. Pribudli výrobne na produkciu syntetického fenolu, acetónu, etylbenzénu, paraxylénu, etylénoxidu a glykolov.

Ku koncu roka 1970 bolo v prevádzke 62 nových výrobných jednotiek a Slovnaft mal ročnú spracovateľskú kapacitu 6 miliónov ton ropy.

Sedemdesiate a osemdesiate roky

V období rokov 1970 - 1975 Slovnaft naďalej rozširoval rafinérsku a petrochemickú základňu o nové výrobne. Spektrum svojich výrobkov obohatil o dimetyltereftalát - východiskovú látku na výrobu polyesterových vlákien a začal vyrábať prvý československý polypropylén Tatren. V tomto období bol vybudovaný aj prevádzkový komplex aromátovej chémie s možnosťou výroby benzénu, toluénu, ortoxylénu, etylbenzénu a xylénov.

Ešte rozsiahlejší komplex stavieb pod názvom Petrochemický komplex Slovenskej republiky Slovnaft vybudoval a uviedol do prevádzky v priebehu rokov 1975 až 1980. Vo Vlčom hrdle tak vznikla mohutná výrobná základňa s produkciou etylbenzénu, etylénoxidu, glykolov, aromátov a ďalších dôležitých produktov. Najvyššie zhodnotenie ropy predstavovala výroba vyše 160 tisíc ton polyetylénu Bralen a viac ako 40 tisíc ton polypropylénu Tatren. V roku 1988 začala produkovať výrobná jednotka na výrobu 55 tisíc ton n-alkánov.

Sedemdesiate a osemdesiate roky sa okrem pokračujúcej expanzie výroby niesli v znamení priority pre ekologické stavby Slovnaft; vybudoval hydraulickú ochranu spodných vôd, mechanicko-chemicko-biologickú čistiareň odpadových vôd, ktorá je doteraz jednou z najmodernejších a najkomplexnejších svetových ekologických stavieb, uviedol do prevádzky spaľovne tuhých odpadov a ďalšie ekologické stavby.

Deväťdesiate roky

V roku 1991 Slovnaft sprevádzkoval výrobný komplex Hydrokrak, ktorý umožnil efektívnejšie a hlbšie spracovanie ropy v rozsahu svojej kapacity - 800 tisíc ton suroviny ročne. V tom istom čase k jestvujúcim procesom pribudla izomerizácia ľahkých benzínov s ročnou kapacitou 250 tisíc ton izomerátu - vysokooktánovej zložky, ktorá umožnila celoplošnú výrobu bezolovnatých benzínov. Benzíny - jednu z hlavných komodít Slovnaftu - posunul do novej kvality ďalší z projektov modernizácie, reforming s kontinuálnou regeneráciou katalyzátora, uvedený do chodu v marci 1998.Technologická úroveň umožnila Slovnaftu, aby od mája 1997 vyrábal výlučne nízkosírnu motorovú naftu s obsahom síry do 0,05 % hm., čo spolu s výrobou bezolovnatých benzínov predstavovalo významný príspevok k ochrane životného prostredia.

Technologická transformácia Slovnaftu v 90-tych rokoch minulého storočia prebiehala na pozadí zásadných spoločenských zmien od roku 1989, ktoré sa premietli aj do obnovenia právnej formy akciovej spoločnosti a následnej privatizácie v réžii manažérsko-zamestnaneckej akciovej spoločnosti Slovintegra. S transformáciou vlastníckej štruktúry nastal rozvoj vlastných obchodných činností, od nákupu ropy až po vlastnú sieť čerpacích staníc. V samotnom výrobnom areáli sa investovalo nielen do produkčných technológií ale aj do informačných systémov a celoplošnej počítačovej siete, čo prinieslo zlepšenie riadenia výroby, skladovania a expedície výrobkov. Vysoká úžitková kvalita motorových palív a rastúca flexibilita pri ich dodávkach na domáci trh a trhy okolitých krajín vytvárali sľubnú východiskovú pozíciu na zaistenie dlhodobej prosperity vo vznikajúcom trhovom prostredí. V roku 1995 vedenie spoločnosti rozhodlo zavŕšiť modernizáciu rafinérie realizáciou ambiciózneho projektu EFPA (Environmental Fuel Project Apollo), ktorého podstatou bola inštalácia konverzných kapacít na spracovanie ťažkých zvyškov z atmosférickej a vákuovej destilácie.

Vstup do nového milénia

Rok 2000 sa zapísal do histórie spoločnosti SLOVNAFT, a.s. dvoma významnými udalosťami.

Sprevádzkovaním celého komplexu EFPA s najnovšou technológiou hĺbkového spracovania ropy sa Slovnaft zaradil medzi najmodernejšie európske rafinérie. Z výrobného sortimentu sa takmer vytratil vykurovací olej, pretože novo inštalované procesy umožnili jeho prepracovanie a tým zvýšiť výťažky produktov s vysokou pridanou hodnotou - bezolovnatý benzín a nízkosírnu motorovú naftu. Zásadným spôsobom to vylepšilo ekonomiku spoločnosti.

Privatizácia, technologická modernizácia a reštrukturalizácia organizácie a hlavných procesov riadenia spoločnosti vytvorili podmienky na to aby začal Slovnaft realizovať ďalší zo svojich strategických cieľov – zapojenie sa do medzinárodnej podnikateľskej štruktúry a účasť v regionálnej konsolidácii sektoru spracovania ropy. Stalo sa tak podpisom zmluvy o strategickom partnerstve s maďarskou spoločnosťou MOL.

V roku 2001 sa spoločnosť SLOVNAFT, a.s. stala členom významnej stredoeurópskej ropno-plynárenskej Skupiny MOL, najrýchlejšie rastúceho konzorcia v tejto oblasti priemyslu. SLOVNAFT, a.s. si tak zabezpečil perspektívu dynamického rozvoja a trvalého udržania konkurencieschopnosti v globalizovaných podmienkach trhu motorových palív a petrochémie aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Tento vstup sa stal skutočnosťou v roku 2004 a práve v tom roku sa SLOVNAFT, a.s. stal integrovanou súčasťou Skupiny MOL . V tom roku bola uvedená do prevádzky veľkokapacitná hydrogenačná rafinácia palív (HRP 7) a v roku 2005 bola odovzdaná do užívania nová strategická výrobná jednotka na výrobu polypropylénu (PP3). Prevádzka HRP 7 s dennou kapacitou 5880 ton hlboko odsírených komponentov motorovej nafty výrazne posilnila pozíciu Skupiny MOL na európskom trhu s motorovou naftou. Nová polypropylénová jednotka zvýšila predošlú produkčnú kapacitu spoločnosti SLOVNAFT, a.s. viac než 3,5 krát a spolu s novou jednotkou na výrobu vysokohustotného polyetylénu (HDPE) v TVK Tiszujváros zvýšila petrochemická divízia Skupiny MOL svoju ročnú produkčnú kapacitu na 1, 2 milióna ton a stala sa najväčším producentom polyolefinických granulátov v strednej Európe.

×